VOLIČ MÁ NÁZOR. SKONTROLUJME PRAVÍTKO

Keď doma pravítkom zistíme, že nová skriňa nevojde do výklenku, máme niekoľko možností. Vrátiť skriňu. Upraviť výklenok. Alebo sa dôkladne pozrieť na pravítko. Tretia možnosť je najpohodlnejšia, lebo skriňu zatiaľ netreba sťahovať a človek má navyše pocit, že rieši systémový problém.

V politike sú takým pravítkom prieskumy. Merajú niečo veľmi nepríjemné: názor ľudí, ktorí nedostali vopred otázku, aký názor by mali mať. Výsledok príde v tabuľke, úhľadne zoradený, a napriek tomu dokáže narobiť v miestnosti poriadny neporiadok.

Andrej Danko v septembrovej diskusii STVR ohlásil prípravu zákona pre prieskumné agentúry. Podľa jeho predstavy majú dokladovať metodiku a byť pod kontrolou Štatistického úradu. Zároveň ubezpečoval, že do prieskumov nikto nechce zasahovať. Zostaňme pri tomto oznámení; samotná televízna veta ešte zákon nevytvára.

Požadovať poctivú metodiku je rozumné. Aj pri kuchynskej váhe chceme vedieť, či ukazuje správne. Ak si však pravidlá jej skúšania začne veľmi osobne strážiť človek, ktorý na nej práve stojí, nezaškodí pridať ešte jednu kontrolnú otázku. Kto zaručí, že dobrý prístroj spoznáme aj vtedy, keď ukáže zlý výsledok?

Politik má voči prieskumu zvláštny vzťah. Keď číslo poteší, rád sa pri ňom pristaví. Keď nepoteší, zrazu ho môže zaujímať všetko od formulácie otázky po čas telefonovania. Ako občania máme podobnú slabosť. Účet za elektrinu tiež najprv čítame cez podozrenie, že sa niekde museli pomýliť. Rozdiel je v tom, že z obývačky obyčajne neohlasujeme nový zákon o elektromeroch.

Na prieskume je pritom najľudskejšia tá chvíľa, ktorú v grafe nevidno. Niekomu zazvoní telefón, práve vykladá nákup a má povedať, komu dôveruje. Medzi jogurtom a mrazenou zeleninou vysloví vetu, z ktorej sa neskôr stane politický signál. Nepotrebuje tlačové oddelenie. Stačí, že zdvihol.

Odpoveď sa, pravdaže, dá zaznamenať zle, vzorka môže byť nevhodná a otázka návodná. Preto je dobré vidieť, ako prieskum vznikol. Len by bolo príjemné, keby rovnaký záujem o presnosť platil bez ohľadu na poradie strán. Metodika nemá byť vec, ktorú vyberieme zo zásuvky až vtedy, keď sa nám nepáči meno nad vlastným menom.

V bežnom živote tomu hovoríme prijať spätnú väzbu. Keď návšteva povie, že polievka je presolená, môžeme sa opýtať ďalších. Môžeme skontrolovať recept. Vyžiadať si od všetkých certifikát na chuťové poháriky by už bola pomerne náročná cesta k lepšiemu obedu.

Aj volič chce vedieť, či grafu veriť. Nemusí si pritom vyberať medzi slepou dôverou agentúram a slepou dôverou politikom. Znesie vysvetlenie, neistotu aj rozdielne výsledky. Horšie znáša, keď sa za odborným slovníkom stratí jednoduchá otázka, či jeho nespokojnosť niekto vôbec počúva.

Na konci takej debaty by malo byť jasné aj to, čo sa zmení pre človeka pri telefóne. Bude jeho odpoveď zachytená poctivejšie? Dozvie sa viac o tom, kto sa ho pýtal a prečo? Alebo pribudne najmä ďalšie miesto, kde sa budú zodpovední uisťovať, že všetko prebehlo zodpovedne? Toto sú obyčajné otázky. Nemajú efektnú skratku, nedajú sa veľmi dobre zakričať, ale pri posudzovaní pravidiel pomáhajú viac než dojem, že prísnosť sama osebe vyrieši kvalitu. Veď aj krivé pravítko možno kontrolovať s dokonale vážnou tvárou.

Najdrahší omyl by bol zameniť kontrolu merania za odpoveď na to, čo sme namerali. Percentá sa síce dajú preberať celú nedeľu, ale dôvera sa v pondelok nezačne zvyšovať len preto, že sme si objasnili veľkosť vzorky. Tá potrebuje celkom iný druh práce a oveľa menej tabuliek položených pred kamerou.

Preto si pravítko pokojne preskúšajme. Nech je rovné, presné a jeho stupnica zrozumiteľná každému. Potom ho však položme späť ku skrini.

Ten výklenok sa zatiaľ nezväčšil.