SUSEDIA SA BLÍŽIA. MY AKTUALIZUJEME

Keď sused opravuje cestu k vášmu domu, človek by mal mať radosť. Bude sa k nemu chodiť pohodlnejšie. V Púchovskej doline má však táto radosť aj zvuk nákladného motora. Dobrá správa z druhej strany hranice môže znamenať, že sa pred vlastnou bránou bude o niečo ťažšie rozprávať.

STVR koncom septembra opísala zvláštny druh cezhraničnej spolupráce. Na českej strane sa stavia D49. Na slovenskej sa aktualizuje štúdia realizovateľnosti R6, podľa rezortu s predpokladaným dodaním v prvom polroku 2027. Obe strany teda postupujú. Len každá používa iný materiál a občan si nemôže vybrať, po ktorom pôjde domov.

Štúdia má, samozrejme, zmysel. Dolinu nemožno vyrovnať prejavom a železnica sa neposunie, keď jej ukážeme volebný program. Cestu treba navrhnúť tak, aby fungovala a aby nové riešenie nenarobilo ďalšie problémy. Kto žiada poriadnu prípravu, nemusí byť nepriateľ výstavby. Bol by iba rád, keby sa príprava dala raz spoznať aj podľa niečoho iného než podľa novej verzie dokumentu.

Bežný človek má totiž pokrok nastavený dosť primitívne. Ráno sa chce dostať do práce a popoludní prejsť cez cestu. Ak býva pri trase nákladnej dopravy, zaujíma ho aj možnosť otvoriť okno. Tieto ukazovatele sa ťažko dávajú do slávnostnej prezentácie. Sú však pomerne presné. Obyvateľ nemusí poznať názov projektovej fázy, aby vedel, či sa mu býva lepšie.

V administratíve sa dá posunúť o krok bez toho, aby sa posunulo jediné koleso. Podpíše sa zmluva, aktualizujú sa podklady, určí sa ďalší termín. Každý taký úkon môže byť potrebný. Len súčet potrebných úkonov ešte nie je obchvat. Rozdiel najlepšie pozná človek, ktorému sa pod oknom už roky premáva výsledok toho, čo sa zatiaľ nepodarilo.

Zlínsky hajtman Radim Holiš upozornil, že s ďalšou dostavbou príde väčšia záťaž smerom na Slovensko. Nie je to potvrdenie, že zajtra dorazí nová kolóna. Je to upozornenie na budúcnosť, na ktorú sa dá pripravovať vopred. Pri cestách má totiž plánovanie aj tú výhodu, že prichádzajúce kamióny spravidla netreba objavovať až na priechode pred obchodom.

Dve krajiny si môžu na rokovaní rozumieť výborne. Ich obyvatelia potrebujú, aby si rozumeli aj termíny. Inak úspech jednej stavby vytvorí naliehavejšiu potrebu druhej a oslava nového úseku bude mať v susednej obci úplne inú zvukovú kulisu. Nikto pritom nemusí urobiť nič naschvál. Na nepríjemný výsledok niekedy stačí, že každý pracuje podľa vlastného kalendára.

V rodine to poznáme v malom. Jeden už čaká oblečený pri dverách, druhý ešte hľadá kľúče. Odchod sa riadi tým druhým. Pri ceste je to horšie: pripravená polovica spojenia nepočká doma. Doprava sa rozbehne tam, kde môže, a chýbajúci kus si nahradí trasou cez miesta, kde ľudia nikdy neplánovali žiť na náhradnej spojke.

Vodič kamióna si pritom trasu nevymyslel preto, aby niekomu znepríjemnil popoludnie. Aj on chce dôjsť a skončiť. Hádať sa s ním pri plote by bolo pohodlné riešenie pre všetkých okrem nich dvoch. Jeden by zostal za volantom, druhý za plotom a chýbajúca cesta by nemusela vysvetľovať vôbec nič.

O pokroku preto nestačí počúvať oddelene z oboch strán hranice. Treba sa naň pozrieť z chodníka v obci medzi nimi. Tam sa nedá preskočiť príloha, odložiť pripomienka ani zavrieť prezentácia. Tam sa ukáže, či sa dve dobre pripravené budúcnosti dokážu stretnúť v rovnakom čase.

Do prvého polroka 2027 sa má podľa septembrového vyjadrenia dodať štúdia. Obyvateľ by, pochopiteľne, radšej vedel, kedy si pod oknom vydýchne. Na túto otázku sa odpovedá ťažšie. Má totiž nepríjemnú vlastnosť všetkých dobrých otázok o doprave: papier po nej síce znesie čokoľvek, ale kamión po ňom neprejde.