ROVNOSŤ HLASOV. PROSÍM, UVEĎTE ADRESU

Pri sťahovaní človek preveruje všeličo. Či bude mať kam dať skriňu, odkiaľ svieti slnko a či sused nad ním cvičí na trúbku. Váhu svojho hlasu si k bytu obyčajne nepremeriava. V inzeráte na ňu nie je kolónka. Pritom mapa volebných obvodov vie prekvapiť aj človeka, ktorý od zastupiteľstva očakáva iba opravený chodník.

STVR koncom augusta písala o námietkach voči volebným mapám. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozorňoval na rozdielne počty voličov na jedného poslanca. Občan tak môže pristúpiť k urne s rovnakou vážnosťou ako sused z inej časti mesta, ale obaja si tú spoločnú vážnosť rozdelia s iným počtom ďalších ľudí.

To je na miestnej demokracii zvláštne. Od voliča vyžaduje jednoduchý úkon, no za ním musí byť urobená celkom presná práca. Hlasovací lístok sa dá zložiť za chvíľu. Férové pravidlá sa nemajú skladať podľa toho, aký tvar sa práve najlepšie zmestí na stôl.

Čiary na mape nepôsobia dramaticky. Nie sú to veľké politické slová, pri ktorých sa dá zvýšiť hlas a položiť dôraz na národ. Je to niekoľko ulíc, nejaké čísla a trpezlivé prepočítavanie. Presne taký druh roboty, pri ktorom by sme boli najradšej, keby ho niekto spoľahlivo urobil a my sa o ňom už nemuseli dozvedieť zo správ.

Pri rovnosti sa však oplatí zostať aj po slávnostnom príhovore. Obľúbená veta, že všetci máme jeden hlas, by mala vydržať cestu z námestia do tabuľky. Ak sa po dosadení počtu obyvateľov začne správať inak, nepomôže jej krajšie písmo. Aj veľmi dôstojne vytlačená nerovnosť zostáva nerovnosťou.

Nie je pritom potrebné predstavovať si za každou čiarou tajný úmysel. Stačí obyčajná nepozornosť, odkladanie alebo pravidlo, ku ktorému sa nikomu nechce vrátiť. Výsledok potom občanovi vysvetľujeme dlho a odborne, hoci jeho pôvodné očakávanie bolo krátke: nech môj hlas znamená približne to isté, čo hlas človeka za rohom.

Aj spor má svoju praktickú stránku. Bratislavský kraj podľa reportáže namietal čas, v ktorom protest prišiel, keď sa už podávali volebné listiny. To je vážna námietka, ktorú treba vyriešiť. Pre voliča je však nepohodlné sledovať, ako sa otázka rovnosti mení na otázku kalendára. On si doň potrebuje zapísať jeden volebný deň, nie celý postup vzájomného doručovania.

Dobrovodského varovanie pred možnou neplatnosťou výsledkov bolo podmienené ďalším právnym postupom a súdnym rozhodnutím. Žiadne hotové zrušené voľby. Už samotná možnosť však ukazuje, prečo sa oplatí skontrolovať prípravu skôr, než si doma začneme hľadať okuliare k hlasovaciemu lístku.

Na schôdzi bytového domu si väčšinou všimneme, keď niekomu započítajú hlas navyše. Zrazu všetci rozumieme podielom, zápisnici aj tomu, kto má koľko pivníc. Pri meste máme sklon považovať podobnú presnosť za cudziu odbornosť. Pritom ide o ten istý návyk: najprv poctivo spočítať ľudí a až potom vyhlásiť výsledok.

Možno by volebným mapám pomohlo menej vznešenosti a viac obyčajnej údržby. Tak ako sa pred zimou kontroluje kúrenie, patrí sa pred voľbami preveriť aj pravidlá zastupovania. Občan predsa nemá pri každom hlasovaní skúšať, či systém ešte drží pohromade. Prišiel si vybrať poslanca, nie sa stať skúšobným technikom demokracie na vlastnej ulici.

Kandidáti môžu ponúkať rozdielne predstavy o meste a občania sa o ne môžu do krvi pohádať pri nedeľnom obede. Aspoň podlaha pod týmto sporom by mala byť rovná. Nie je to príliš vysoký nárok. Nežiadame predsa, aby sa všetci zhodli na parkovaní. Iba aby sa pri zrátaní ich nesúhlasu nezavážilo aj to, v ktorom vchode bývajú.

Na nástenke môže naďalej visieť pekné vyhlásenie o rovnosti občanov. Bolo by dobré, keby pod ním bola aj mapa, ktorá s ním súhlasí.