ROK 2040 SA ZMESTÍ DO ZÁSUVKY

Zásuvka je podceňované miesto slovenskej budúcnosti. Zmestí sa do nej nabíjačka k telefónu, ktorý už nemáme, záručný list od pokazenej kanvice aj predstava, ako by sme raz mohli žiť lepšie. Všetko je bezpečne uložené. Stačí vedieť, v ktorej zásuvke to hľadať a či sme na vrch medzitým nepoložili ďalšiu budúcnosť.

Prvého septembra predstavili Víziu Slovensko 2040. Podľa správy STVR má po nej nasledovať podrobnejšia stratégia. Predseda SAV Martin Venhart pritom pomenoval podstatnú vec: dokument sám realitu nezmení. Musia prísť rozhodnutia, reformy a investície. V slávnostný deň je užitočné povedať aj niečo, čo sa bude dať skontrolovať v neslávnostnú stredu.

Dlhodobý plán potrebujeme. Bez neho sa z riadenia krajiny ľahko stane spoločné vybavovanie toho, čo práve horí. Nie každá oprava môže počkať, ale nie každá predstava by mala skončiť tým, že nám opäť nezostal čas. Výsmech samotnému plánovaniu by bol pohodlný. Najmä pre tých, ktorým by vyhovovalo nemať sa s čím porovnávať.

Rok 2040 však znie príjemne priestranne. Človek si doň dokáže uložiť dobré školy, fungujúce služby aj vlastné odhodlanie začať cvičiť. Všetko sa tam zatiaľ zmestí, ničomu netreba uvoľniť miesto. Skutočná skúška príde, keď z tejto veľkej izby treba preniesť jedinú úlohu do preplneného pondelkového kalendára.

Domáce plány poznajú rovnaký problém. Na jar vymaľujeme. V lete prerobíme balkón. Keď bude pokojnejšie, pretriedime papiere. Medzitým si kúpime pekné dosky, aby plán pôsobil záväznejšie. Dosky pomáhajú najmä v prvých dňoch. Neskôr spoľahlivo chránia našu odloženú prácu pred prachom, zatiaľ čo prach si sadá všade inde.

Pri štáte je rozdiel v tom, že nevymaľovaná izba patrí všetkým. Niekto v nej práve vyrastá, niekto sa snaží podnikať a niekto si nemôže dovoliť čakať, kým bude pokojnejšie. Dlhý horizont dáva rozhodnutiam smer, ale ľuďom neposkytuje odklad vlastného života. Deti nepozastavia dospievanie, aby si počkali na dokončenie nadväzujúceho materiálu.

Premiér označil víziu za nadstranícku. Také slovo je pekné, len by potrebovalo odolnosť proti bežnému používaniu. Malo by vydržať aj výmenu menoviek na dverách. Cesta, ktorú plánujeme na roky, sa predsa nemá zakaždým končiť pri najbližšej zmene správcu budovy. Inak by sme potrebovali predovšetkým víziu, ako pokračovať v už začatom.

Najpresvedčivejšou súčasťou budúcnosti preto nemusí byť veľký obrázok. Môže ňou byť malá tabuľka: čo sa urobí, kto za to zodpovedá a kedy sa pozrieme na výsledok. Tá má menej dôstojnosti pri premietaní na plátno, zato sa s ňou horšie uhýba pri otázkach. Nie náhodou človek doma dokončí opravu skôr, keď už má dohodnutého remeselníka.

Každý splnený drobný termín by bol užitočnou správou, že ten vzdialený rok berieme vážne už teraz. A každý nesplnený by si zaslúžil zrozumiteľné vysvetlenie.

Ani občan nie je úplne bez viny. Vzdialené zlepšenie sa nám páči, lebo si pri ňom nemusíme hneď vybrať medzi dvoma nepríjemnosťami. Chceme dostupné služby, rozumné výdavky a čo najmenej zmien vo vlastnom pohodlí. Dobrá stratégia bude musieť vysvetliť aj to, čo sa nedá dostať naraz. Tam sa končí príjemné spoločné prikyvovanie a začína skutočný rozhovor.

Slušným ocenením práce odborníkov by bolo používať ju. Vracať sa k nej pri rozhodovaní, nielen pri výročí predstavenia. Prečítaný dokument s ohnutými rohmi môže byť krajine užitočnejší než dokonale zachovaný exemplár, ktorý sme sa báli otvoriť, aby nám z neho nevypadli povinnosti.

Do roku 2040 zostáva dosť času na zmenu aj dosť priestoru na výhovorky. Rozdiel sa začne ukazovať oveľa skôr, na celkom nevznešených veciach. Napríklad na tom, či po predstavení vízie niekto naozaj vytiahne zo zásuvky aj pracovný kalendár.

Budúcnosť tam môže chvíľu počkať. My v nej už postupne bývame.