BRÁNKA NEUZNÁVA PREZENTÁCIE

Na hádzanárskej bránke je sympatické, že do nej nemožno odovzdať prezentáciu. Môžete mať peknú šablónu, dôsledne zvolené farby aj posledný obrázok s poďakovaním za pozornosť. Lopta aj tak musí prejsť medzi žrďami. Sieť nemá kolónku na vynaložené úsilie.

Tatran Prešov vyhral v piatok v Topoľčanoch 40:24, informoval Šport.sk v správe TASR. Po polčase viedol 20:16. Na pochopenie základného výsledku netreba pracovnú skupinu. Stačí vedieť, ku ktorému mužstvu patrí ktoré číslo. V bežnom živote by sme takúto prehľadnosť považovali takmer za nedostatok podkladov.

Nejde ani tak o vysoké skóre. Zaujímavá je tá nepríjemná vlastnosť športu, že oddeľuje pohyb od úžitku. Človek môže behať, mávať rukami, veľmi sa tváriť a absolvovať všetky dohodnuté stretnutia. Na tabuli sa mu za to nemusí zmeniť vôbec nič. Keby sa tento princíp preniesol do zasadacích miestností, výrobcovia minerálok by zrejme pocítili prvé otrasy.

V kancelárii má aktivita oveľa mäkšie pristátie. Porada sa uskutočnila. Zápisnica vznikla. Účastníci dostali úlohu poslať pripomienky k úlohám, ktoré dostali minule. Kalendár vyzerá ako vypredaná hala a večer sa predsa len ťažko hľadá odpoveď na otázku, čo sa vlastne podarilo. Aspoň sme si zosúladili očakávania. To je taký gól, ktorý uznáva iba domáce publikum.

Skúsme si na chvíľu požičať hádzanársku tabuľu na schôdzu vlastníkov. Na jednej strane by svietilo, koľkokrát sme prerokovali nefunkčné svetlo pri výťahu. Na druhej, koľkokrát sa rozsvietilo. Prvé číslo by mohlo byť úctyhodné. Druhé by bolo viditeľné aj bez elektriny. A zrazu by sa ukázalo, prečo má niekto tak rád rozsiahle zápisnice. Papier vie svietiť aspoň bielou.

Samozrejme, ani život nie je zápas s dvoma bránkami. Učiteľovi nemožno každú dobrú hodinu pripísať na svetelný panel a ošetrený strom nezačne na požiadanie tlieskať. Práve preto treba s číslami narábať opatrne. Lenže zložitosť práce sa u nás občas zázračne rozrastie presne vo chvíli, keď sa niekto spýta na jej výsledok. Dovtedy sa všetko bez problémov zmestilo do hesla na plagáte.

Hádzaná má ešte jednu pre verejné vystupovanie nevhodnú črtu. Po prestávke sa pokračuje od toho, čo už je na tabuli. Nový nástup na palubovku nevymaže prvý polčas. Nedá sa slávnostne otvoriť ďalšia etapa zápasu a staré skóre presunúť medzi zdedené okolnosti. Hráči si ho nesú ďalej, hoci by sa im možno hodila čistejšia grafika.

Na palubovke by zvláštne pôsobil aj náš obľúbený spôsob odovzdávania zodpovednosti. Krídlo by poslalo loptu pivotovi s poznámkou, že streľba nepatrí do jeho pôsobnosti. Pivot by ju vrátil na doplnenie a brankár by zatiaľ požiadal o stanovisko. Kým by sa uzavrelo pripomienkové konanie, súper by už dávno hral na druhej strane. Aspoň by však bolo jasné, komu prišiel posledný e-mail.

Divákovi to poskytuje vzácny oddych. Nemusí rozlišovať medzi zámerom, pilotnou prevádzkou zámeru a prípravou podmienok na jeho realizáciu. Vidí útok, strelu a to, či padol gól. Môže sa mýliť pri posudzovaní zákroku, môže mať svojho obľúbenca, ale lopta zostáva príjemne hmotná. Nie je to položka, ktorú možno splniť premenovaním.

Preto si z piatkového výsledku netreba robiť návod na riadenie krajiny ani dôkaz niečej mravnej prevahy. Stačí drobná domáca pomôcka. Keď nabudúce otvoríme ďalší dokument o pokroku, môžeme sa opýtať, čo by na ňom bolo vidieť z posledného radu tribúny. Opravené svetlo? Hotovú cestu? Vybavenú žiadosť? Nie všetko sa dá rátať na góly, ale niečo by predsa len malo prejsť cez čiaru.

A ak sme celý mesiac iba posúvali termín, doprajme si aspoň presný zápis. Nie štyridsať úspešne uskutočnených prihrávok medzi oddeleniami. Nula gólov. Poradu o tom môžeme pokojne zrušiť.