PRVÝ SET PREHRAL. MY SME UŽ MALI HOTOVO

Tenisový zápas má jednu organizačnú chybu. Hráči pokračujú aj vo chvíli, keď už človek v obývačke presne vie, ako sa to skončí. Namiesto toho, aby rešpektovali hotový názor, znovu si vezmú loptičky a idú podávať. Vzniká tým zbytočný zmätok v odbornej verejnosti, najmä v jej papučovej časti.

Keď sa vrátime k semifinále v čínskom Čcheng-tu z 28. septembra, obaja neskorší finalisti mali za sebou prehratý prvý set. Alejandro Davidovich Fokina otočil duel s Nikolozom Basilašvilim, Hubert Hurkacz zápas s Denisom Shapovalovom. Správa Šport.sk a TASR priniesla výsledky. Pre divácku domácnosť je to však aj krátka príručka, prečo sa neoplatí archivovať človeka počas jeho pracovnej zmeny.

Prvý set je totiž ideálna veľkosť pre definitívny súd. Nie je taký krátky, aby sme si pripadali unáhlení, a nie je taký dlhý, aby sme museli obetovať celé popoludnie. Stihne sa v ňom vychladnúť káva, nájsť ovládač a nadobudnúť istota. Tá posledná býva zo všetkého najteplejšia.

Divák pritom potrebuje poriadok. Na jednej strane nech má hráč formu, na druhej nech ju nemá. Medzi tým môže byť sieť, ale žiadne ďalšie možnosti. Kolísanie výkonu je nepraktické: vyžaduje sledovať ďalšie loptičky a priebežne upravovať stanovisko. Človek si predsa pustil šport, aby si oddýchol. Aktualizovať názor už musel v práci.

Preto je také lákavé zameniť priebežné skóre za osobný posudok. Pokazený úder sa zmení na vlastnosť, prehratý set na diagnózu celej sezóny. V pomyselnej kartotéke pribudne zakladač, naň veľká bodka a na bodku ešte pečiatka. Tenista zatiaľ na kurte rieši celkom prízemnú úlohu: dostať nasledujúcu loptičku tam, kam patrí. Náš personálny audit mu pri tom veľmi nepomôže.

Aj bežný deň by vyzeral zaujímavo, keby sa hodnotil týmto spôsobom. Pripálený ranný toast a domácnosť by nás vyradila z prípravy večere. Zabudnutá príloha v prvom e-maile a počítač by už popoludní otvoril iba pracovné ponuky. My však pre vlastné výkony uznávame vývoj, okolnosti a možnosť nápravy. Pre cudzie máme niekedy pripravený celkom pohodlný šanón.

Tenis ho našťastie nevie čítať. Má svoje bodovanie a pokračuje podľa neho. Na kurte sa nemusí podávať žiadosť o prehodnotenie divákovho presvedčenia, netreba dokladovať zmenu pomerov ani čakať, kým niekto odloží hrnček. Stačí hrať. Z hľadiska administratívy je to až podozrivo jednoduchý systém.

Obrat navyše kladie na pozorovateľa zvláštne nároky. Musí pripustiť, že pred chvíľou vedel menej, než si myslel. Dá sa to vybaviť bez tlačovej konferencie, obyčajným tichom. Lenže ticho nemá tú príjemnú razanciu ako veta vyslovená po prvom sete. Ani sa pri ňom nedá tak dobre mávnuť rukou smerom k obrazovke.

Pri septembrových semifinále sa preto oplatí zostať práve pri tejto malej nepríjemnosti. Žiadna teória o povahe štyroch hráčov, žiadny recept na všetky budúce zápasy. Dva obraty nedokazujú, že každý prehrávajúci napokon vyhrá. Ukazujú iba to, že v týchto dvoch stretnutiach bolo na konečný výsledok po prvom sete priskoro. Aj taká skromná veta dokáže v obývačke prekážať.

Pri obrazovke sa pritom za omyl neplatí ani stratou podania. Môžeme sa pomýliť, dopiť kávu a pozerať ďalej. Bola by škoda nevyužiť takú veľkorysú divácku zmluvu. Hráč musí obrat vybojovať na kurte, nám na opravu stačí odložiť vlastnú bodku o niekoľko gemov neskôr.

Finále je už dávno minulosťou, tento divácky návyk si však vystačí aj s ďalším zapnutým prenosom. Skôr než príde výsledok, radi by sme mali uzavretý spis. Najlepšie ešte pred reklamou, aby sme sa k nemu nemuseli vracať.

Na kurte potom stačí jediná ďalšia loptička a zo starostlivo založeného posudku je podložka pod kávu. Aspoň na tomto mieste už nič nepokazí.