POZEMOK, KTORÝ NEMUSÍ ZARÁBAŤ

Pri pohľade na prázdny pozemok sa u nás rýchlo rozbehne predstavivosť. Čo by sa tam dalo postaviť, kadiaľ by šiel vjazd, kde by sa parkovalo. Ak na ňom rastie tráva a tečie rieka, vie to človek považovať za nedokončený stav. Príroda zjavne ešte nedodala vizualizáciu.

Zo septembrovej reportáže STVR prišiel iný nápad. Ján Gábor a ďalší dobrovoľníci sa podieľali na vzniku súkromného chráneného riečneho územia pri Brezničke. Ipeľská niva, takmer trinásť hektárov. V príbehu o pozemkoch sa tentoraz ako výsledok neobjavila stavba. Zostal priestor pre rieku. Je to dosť nezvyčajné na to, aby to bolo správou.

Na vlastníctve máme radi viditeľný dôkaz. Plot, bránu, upravený povrch. Niečo, pri čom návšteva uznanlivo prikývne a opýta sa, koľko s tým bolo roboty. Lúka sa v tomto spoločenskom rozhovore obhajuje ťažšie. Vyzerá, akoby tam bola aj predtým. A práve to môže byť úspech, na ktorý sme si odvykli pozerať.

Nechať niečo žiť neznamená automaticky nič nerobiť. Vyžaduje si to rozhodnutie, starostlivosť aj schopnosť odolať dobre mienenej otázke, či sa s tým nedalo naložiť výhodnejšie. Výhodne je totiž slovo s veľmi úzkym záberom. Vie presne zmerať výnos. S tieňom, vodou a obyčajnou možnosťou prejsť sa má väčšie ťažkosti.

Nehovoríme tým, že každá stavba je hriech a každý vlastník má z pozemku urobiť rezerváciu. Aj bývať niekde treba. Len je osviežujúce vidieť rozhodnutie, ktoré sa nedá zhrnúť do počtu budúcich štvorcových metrov. Človek môže niečo vlastniť a nemusí pri každom pohľade na to premýšľať, čo všetko by odtiaľ ešte mohol dostať.

Expert WWF Slovensko Miroslav Očadlík v reportáži vysvetlil, že sa tam nebude ďalej stavať ani regulovať rieka. V tej vete je zvláštne ticho. Nijaký veľký prísľub, že sa miesto zásadne zmení. Skôr záväzok, že si niektoré svoje vlastnosti smie nechať. V krajine plnej návrhov na zmenu je aj toto dosť konkrétny plán.

Pri rieke si to človek uvedomí jednoduchšie než nad parcelou v mape. Voda nemá veľmi vzťah k našim rovným čiaram. Rastliny tiež nečakajú, kým im niekto vysvetlí optimálne využitie plochy. Všetko tam už niečo robí. Len to nevystavuje faktúru a nepýta si miesto na slávnostnom otvorení.

Aj návštevník sa musí trochu prepnúť. Nemusí dostať ku každému výhľadu službu navyše. Stačí prísť, chvíľu zostať a odísť tak, aby sa po ňom nemuselo opravovať miesto, kvôli ktorému prišiel. Nie je to vysoká požiadavka. Len sa pri nej spotrebuje menej vecí, než sme zvyknutí spájať s vydareným voľným dňom.

V reportáži sa hovorilo aj o pripravovanom náučnom chodníku. Užitočná vec, pokiaľ nám pomôže všimnúť si, čo by sme inak obišli. Možno by na začiatku podobnej prechádzky nezaškodila celkom jednoduchá úloha: pozrieť sa na kus krajiny bez okamžitej predstavy, čo mu ešte chýba. Niektorým miestam nechýba nič. Chýba len náš pokoj.

Na nedeľnej prechádzke pritom nechceme od krajiny až tak veľa. Aby bolo kam odbočiť, pri čom sa zastaviť a na čo sa pozrieť bez vstupného programu. Tieto drobnosti sa nedajú dodatočne objednať, keď už na ne nezostal priestor. Oveľa jednoduchšie je všimnúť si ich skôr, než sa nám zdá nevyhnutné vyplniť každé voľné miesto ďalším zámerom.

Taký príbeh vie byť aj nepríjemným zrkadlom. Koľkokrát sme slovo zveľadiť použili ako zdvorilejší výraz pre odstránenie všetkého, čo rástlo krivo? Potom hľadáme miesto na oddych a tešíme sa, keď tam ešte nájdeme strom, ktorý nikomu neprekážal.

Pri Brezničke dostala rieka priestor zostať riekou. Majitelia tým o vlastníctvo neprišli.

Iba z neho nemuseli urobiť ďalší vjazd.