Kraj má budúcnosť. Termín dodania sa dozvieme po voľbách.

Predvolebný sľub je najspoľahlivejšia verejná doprava. Príde do každej obce, neprekáža mu výtlk a odvezie aj ľudí, ktorí sa do normálneho autobusu nezmestili. Navyše sa pri ňom nikto nepýta, kto zaplatí naftu.

Tá otázka nastupuje až po voľbách.

A väčšinou musí stáť.

STVR pripravila diskusiu kandidátov na predsedu Košického samosprávneho kraja. Pred spojenými komunálnymi a krajskými voľbami 24. októbra tak máme príležitosť položiť vedľa diaľkového ovládača aj ceruzku. Volebný program je totiž literárny útvar, pri ktorom sa občas oplatí robiť si poznámky. Najmä tie s dátumom.

Krajská politika má pre občana zvláštnu polohu. Dosť blízko na to, aby ovplyvnila jeho deň. Dosť ďaleko na to, aby pri probléme musel zisťovať, ktorým dverám patrí zvonček. Človek by si už aj zanadával, ale najprv potrebuje mapu kompetencií.

To je občianska výchova v praxi.

Skôr než sa nahneváte, vybavte si správneho adresáta.

Pred voľbami sa však kraj stáva prekvapivo skladný. Zmestí sa na plagát, do programu a s trochou snahy aj do jednej vety. Všetko sa zlepší. Región sa posunie. Potenciál sa využije. Budúcnosť sa konečne postaví na nohy, hoci sa zatiaľ nevie, kto jej kúpi topánky.

Politická vízia je nádherná vec. Najmä keď ju netreba odovzdať v dohodnutom termíne.

Bežný človek má s budúcnosťou menej slávnostný vzťah. Potrebuje vedieť, či zajtra príde načas, čo vybaví a koľko ho to bude stáť. Slovo rozvoj sa mu môže páčiť, ale do práce ho neodvezie. Ani pri veľmi dobrej výslovnosti.

Televízna diskusia má pritom svoju prirodzenú skúšku: niekoľko rokov správy kraja treba vysvetliť v čase, ktorý stráži moderátor. Je to ako dostať celú kuchyňu na ochutnávkovú lyžičku. Môže chutiť výborne. Stále však nevieme, kto nakúpi, kto navarí a či je tá kuchyňa vôbec pripojená na elektrinu.

Preto poteší aj obyčajné sloveso. Opravíme. Dokončíme. Zverejníme. Za ním termín a suma. Zrazu sa dá veta chytiť za rukáv a opýtať sa jej, kam ide. Pri slovách budeme sa usilovať je to zložitejšie. Tie majú voľný strih a veľmi dobrú únikovú cestu.

Občan pritom nepotrebuje, aby bol každý kandidát zároveň rozpočtový génius, cestár a autor návodu na spokojný život. Potrebuje aspoň rozlíšiť objednávku od želania. Aj doma sa predsa dá vysloviť túžba po novej kuchyni. Nábytkár však obyčajne trvá na rozmeroch. Sotva začne rezať drevo podľa vety náš dom si zaslúži viac.

Po dvadsiatom štvrtom októbri príde bežný kalendár. Bez predvolebného osvetlenia. Pondelok, termíny, účty a výsledky. Kalendár je nepríjemný partner: nepredĺži rok len preto, že kampaň mala dobrý slogan.

Najlepší volebný program by preto mal mať aj dodací list.

S dátumom. S položkami. A s miestom na reklamáciu.

Dovtedy si nechajme ceruzku pri televízore. Keď prestane písať, aspoň vieme, čo jej chýba.

Pri programe to býva náročnejšie.

Náplň môže chýbať, aj keď píše veľmi pekne.