DOČASNE JE CIEĽOVÁ STANICA

Na stanici sa čas meria zvláštnym spôsobom. Na tabuli sú minúty, v cestovnom poriadku hodiny a pri pohľade na prichádzajúcu súpravu sa zrazu dajú rátať aj desaťročia. Človek si kúpil lístok do Brezna. Výlet do vlastnej mladosti si neobjednával.

STVR začiatkom septembra ukázala, že na niektorých horehronských spojoch nahradili moderné motorové vlaky staršie súpravy. ZSSK to vysvetlila kontrolami po technickom náleze a označila za dočasné opatrenie. Kontrolovať vlak je správne. S bezpečnosťou sa nevyjednáva podľa toho, či sa nám páči poťah sedadla.

Lenže po slove dočasné prirodzene nasleduje ďalšia otázka. Dokedy? Dopravca v reportáži presný termín návratu neuviedol. Dĺžka zmeny mala závisieť od opráv a odborného posúdenia. To je vecné vysvetlenie postupu. Cestujúci by k nemu rád dostal aj niečo, čo sa dá zapísať do kalendára.

Dočasnosť má totiž v bežnom živote pevné miesto. Dočasne odložíme škatuľu do chodby, dočasne používame starú stoličku a dočasne drží poličku skrutka, ktorú raz vymeníme. Rozdiel je v tom, že doma vieme, koho sa opýtať. Pri verejnej službe sa otázka môže pekne previezť cez niekoľko oddelení a vrátiť sa bez dátumu.

Starší vlak pritom nie je osobná urážka cestujúceho. Má svoju prácu a môže ju odviesť. Ani človek, ktorý ráno nastupuje do služby, nemôže za každé rozhodnutie o vozovom parku. Bolo by nespravodlivé vyložiť mu na nástupišti celý náš názor na modernizáciu krajiny. On dnes potrebuje dostať ľudí tam, kam majú namierené.

Cestujúci však nie je ani návštevník múzea. Nostalgia sa najlepšie pestuje v sobotu, keď nikam netreba prísť načas a za oknom sa dá obdivovať krajina. Cestou do práce má iné nároky. Chce sa posadiť, rozumne nastúpiť a dostať službu, s ktorou počítal. Spomienka na školský výlet mu môže spríjemniť chvíľu. Nenahradí pohodlie.

Na verejnej doprave je zaujímavé, ako ľahko sa slovo cestujúci zmení na abstraktnú jednotku. V štatistike sa prepravil. V skutočnosti možno držal tašku medzi kolenami, pomáhal niekomu nastúpiť alebo sa snažil cestou pripraviť na pracovné stretnutie. Úspešná preprava a slušné cestovanie sú blízke pojmy, ale úplne rovnaké nie sú.

Aj oprava má právo trvať. Technici nemajú urýchľovať posúdenie preto, aby komunikačné oddelenie získalo krajší termín. Práve preto by pomohla obyčajná priebežná informácia: čo už vieme, čo ešte preverujeme a kedy povieme viac. Nie sľub, ktorý sa nedá dodržať. Malý pravidelný dôkaz, že na druhom konci vysvetlenia niekto myslí aj na ľudí.

Dočasné riešenie sa navyše ľahko stane novým základom očakávaní. Najskôr nás prekvapí, potom si naň začneme dávať pozor a nakoniec sme radi, že aspoň prišlo. Táto prispôsobivosť je užitočná vlastnosť cestujúceho. Pre správcu služby však môže byť príliš pohodlná. Čím menej človek očakáva, tým ľahšie sa dá vykázať jeho spokojnosť. Pritom požiadavka na normálny komfort nemusí byť rozmarom. Je to aj pripomienka, že zlepšenie, na ktoré sme si už zvykli, nebolo zbytočné. Nemalo by zmiznúť zo zoznamu potrieb len preto, že sa práve opravuje.

Keď si doma zavoláme opravára, nečakáme zázrak. Chceme vedieť, či máme s pokazenou práčkou rátať dva dni alebo hľadať iné riešenie. Neistota je nepraktická aj bez hluku a nepohodlia. Nedá sa podľa nej zariadiť domácnosť, pracovný čas ani obyčajná cesta za rodinou.

Modernizácia preto nekončí nákupom nového vozidla. Pokračuje tým, ako sa oň staráme a čo povieme cestujúcemu, keď práve nemôže prísť. Nové sedadlo je príjemné. Dôveryhodná odpoveď má výhodu, že sa zmestí aj do starého vlaku.

Na lístku zostane napísaná cieľová stanica. Bolo by dobré, keby ju raz dostalo aj slovo dočasne.