CHOĎ UŽ OD POČÍTAČA. DOBRE, DO KUTNEJ HORY

Veta o odchode od počítača patrí k domácemu zariadeniu tak pevne ako stolička pred ním. Vyslovuje sa z kuchyne, z chodby aj spomedzi dverí. Znamená približne to, že skutočný svet má človeku ešte stále čo ponúknuť. Len by bolo dobré, keby si ho občas všimol.

Česká Kutná Hora dostala od hráčov odpoveď. Všimli si ju. Najprv v počítačovej hre Kingdom Come, potom si začali baliť. Z rodičovského hľadiska ide o úspech s menšou komplikáciou: dieťa síce vstalo od obrazovky, ale chce cestovať do iného štátu a pravdepodobne potrebuje peniaze.

STVR v augustovej reportáži opisovala, ako hra priviedla návštevníkov k českým pamiatkam aj na menej očakávané miesta. Martin Betuštiak zo Sprievodcovskej služby Kutná Hora uviedol, že návštevnosť Vlašského dvora stúpla za rok o 38 percent. Tak vyzerá chvíľa, keď sa virtuálny záujem dá spočítať pri skutočnom vchode.

Na tomto príbehu je pôvabné hlavne to, aký neporiadok robí v našich predstavách o správne strávenom čase. Výlet na pamiatky znie hodnotne. Hranie na počítači znie ako odkladanie hodnotných činností. Potom sa ukáže, že jedno môže viesť k druhému, a rodinná debata potrebuje novú argumentáciu.

Veď záujem sa nedá vždy vyvolať odporúčaním. Kto niekedy ponúkal blízkym starý kostol s poznámkou, že je veľmi významný, pozná tú zdvorilú prestávku pred otázkou o obede. Dátum založenia budovy môže byť dôležitý. Človek však potrebuje aj dôvod, prečo by sa mal týkať práve jeho dnešného popoludnia.

Príbeh taký dôvod vytvára prirodzene. Miesto prestane byť položkou, ktorú treba absolvovať. Zrazu sa naň viaže spomienka, hoci vznikla za stolom doma. Niekomu by sa to mohlo zdať menej ušľachtilé než záujem z učebnice. Kameňom na námestí je však zrejme jedno, z akého dôvodu ich človek prišiel obdivovať.

Na takom rodinnom výlete by sa pokojne mohli vymeniť roly, na ktoré sme všetci doma dávno zvyknutí. Rodič drží plán mesta, potomok sa rozhliadne a vie, kam chce ísť. Tentoraz ho netreba presviedčať, aby sa aspoň na chvíľu sústredil na okolie. Problém môže byť skôr opačný: rodič by si už rád sadol, kým mladší účastník ešte porovnáva nárožie.

Samozrejme, skutočné mesto nemá povinnosť prispôsobiť sa hráčovi. Bývajú v ňom ľudia, pracujú, nakupujú a chcú sa dostať domov. Aj nadšený návštevník potrebuje zistiť, že dvor nemusí byť prístupný len preto, že ho spoznal. To je celkom užitočná vlastnosť cestovania: občas opraví predstavu, s ktorou sme prišli.

Pre cestovný ruch je to zároveň pripomienka, že návštevník nemusí túžiť po tom istom zozname, aký mu ponúkame roky. Môže ho zaujímať bočná ulica, priechod či miesto, pri ktorom iný turista ani nespomalí. Nie je preto menej vzdelaný. Len sa k mestu dostal inými dverami.

Tie dvere majú tentoraz klávesnicu. Netreba z toho robiť návod, podľa ktorého má teraz každá obec objednať vlastnú počítačovú hru. Aj bez nej by pomohlo vedieť rozprávať o mieste tak, aby ľudia chceli zistiť viac. Reklamná veta o nezabudnuteľných zážitkoch totiž ešte sama osebe žiadny nezaručuje.

Na výlete potom prídu celkom obyčajné veci. Smäd, únava, hľadanie toalety, mokrá bunda. Práve tie vracajú návštevníka do prítomnosti. Stredovek môže byť dôvodom na cestu, ale dobrý obed bude stále súčasný problém. A po celom dni sa aj najväčší milovník histórie poteší pohodlnej posteli.

Možno preto netreba hráčom vysvetľovať, že vonku je skutočný svet. Kúpili si lístok, prišli a chodia po ňom. Na spiatočnej ceste sa ich stačí spýtať, čo videli.

A potom chvíľu počúvať. Tentoraz sa totiž od počítača zdvihli aj s témou na rozhovor.