BÝVATE SPRÁVNE. PRIŠLI STE ZBYTOČNE

Úradný list sa doma neotvára tak ako pohľadnica. Človek najprv pozrie odosielateľa, potom si sadne a až potom rozlepí obálku. Aj keď vnútri nemusí byť nič zlé, večer už má inú náplň. Namiesto otázky, čo bude na večeru, prichádza otázka, čo treba vybaviť a dokedy.

Pri energopomoci sa tento malý domáci obrad rozšíril o preverovanie trvalého pobytu. Podľa septembrovej reportáže STVR prišli na úrady stovky ľudí. Väčšina z tých, ktorí navštívili prievidzský úrad, sa podľa jeho pracovníkov dozvedela, že údaje má správne. Bývali teda tam, kde bývali aj pred otvorením listu. Rozdiel bol v tom, že teraz už na to mali úradný zážitok.

Nie je ťažké pochopiť, prečo išli. Keď sa pomoc s energiami spojí s údajmi v registri, človek nechce riskovať, že mu pre jednu nevysvetlenú kolónku unikne niečo podstatné. Veta, ktorá sa autorovi listu zdá informatívna, môže pri kuchynskom stole znieť ako posledná výstraha. Najmä ak príjemca nevie, čo sa stane, keď neurobí nič.

Medzi odoslaním obálky a vybavením návštevy je celý kus života. Treba si nájsť úradné hodiny, odložiť nákup, dohodnúť si voľno, možno zavolať niekomu, kto odvezie. V evidencii sa potom objaví jeden vybavený človek. Čas, ktorý minul pred príchodom, sa do tejto malej štatistiky nezmestí. Ten sa vedie doma.

Na oznamoch o zjednodušovaní služieb býva občan vždy pokojný. Má dosť času, rozumie prvej vete a presne vie, či sa ho týka druhá. V skutočnosti si list číta po práci a pri treťom odseku volá dcére. Nie preto, že by nerozumel po slovensky. Chce si len overiť, či správne rozumie po úradnícky.

Ministerstvo sa ospravedlnilo a odkázalo ľuďom, aby už pre tieto listy na úrady nechodili. To je potrebné povedať jasne a dostatočne hlasno. Ospravedlnenie má však oproti obálke nevýhodu. Obálka príde až domov a čaká na stole. Opravená informácia si svojho adresáta musí nájsť medzi všetkým ostatným, čo sa počas dňa dozvie.

V Prievidzi sa podľa zamestnankyne úradu našli aj ľudia, ktorí priniesli zákusok či čokolády. Pekný detail. Nikto ich nemusel učiť, že človek za priehradkou nemusí byť pôvodcom problému. Prišli s neistotou a napriek nej dokázali byť ohľaduplní. Je v tom viac občianskej zrelosti než v predstave, že prijímateľ každého nejasného listu si má najprv vypracovať jeho správny výklad.

Celá vec totiž stojí na nenápadnom presune práce. Odosielateľ napíše všeobecnú informáciu a tisíce možných významov potom doma triedia jednotlivci. Každý zvlášť rozmýšľa, telefonuje a preveruje. To, čo sa ušetrí na presnosti jednej správy, sa môže minúť na množstve malých súkromných porád. Len sa nekonajú v tej istej budove.

Úrad môže mať všetko riadne odoslané a domácnosť môže mať všetko riadne vyplnené. Napriek tomu sa medzi nimi vytvorí front. V takom prípade chýba v poriadku systému jedna jednoduchá položka: zrozumiteľnosť. Tá sa nedá doplniť občianskym preukazom pri priehradke. Musí ju do listu vložiť ten, kto ho píše.

Bolo by príjemné, keby sa kvalita úradného listu merala aj počtom ľudí, ktorí po jeho prečítaní nemusia nikam ísť. Nie počtom odoslaných kusov ani tým, či obsahoval všetky požadované formulácie. Jednoducho tým, či adresát vie, čo má urobiť, a či s istotou vie aj to, že nemusí robiť nič. Taká veta by si zaslúžila miesto hneď na začiatku.

Energopomoc má šetriť rodinné výdavky. Pri jej vysvetľovaní by sa mohlo šetriť aj rodinnou energiou. Najlepšie by to začalo celkom obyčajným výsledkom: človek otvorí list, prečíta ho a pokojne sa vráti k večeri. Bez potreby ísť na úrad overiť, že jeho životopis stále súhlasí so zvončekom.